9. november 2015, hotel NH GATE ONE, Bratislava

2. ročník odbornej konferencie pod odbornou záštitou Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach

Vážení účastníci, ďakujeme Vám za Vašu účasť na konferencii  a za Vaše otázky a názory, ktoré odzneli v diskusii. Veríme, že konferencia úspešne nadviazala na prvý ročník a tak prispela k budovaniu užitočnej platformy, v rámci ktorej sa stretneme aj v roku 2016.

Tešíme sa na Vás!

Organizačný výbor konferencie.

Prezentácia JUDr. Kristiána Csacha na konferencie Záložné právo v spotrebiteľských zmluvách, 9. 11. 2015, Bratislava na stiahnutie TU

Stiahnite si zborník z konferencie TU

Doc. JUDr. Kristián Csach - Samovykonávateľné práva veriteľa TU

Prečítajte si otázky a odpovede, ktoré v diskusii zazneli (ich prehľad priebežne dopĺňame)

1. Je pri overení klienta finančná inštitúcia povinná zachytiť doklad, z ktorého sa overuje na fyzický nosič?

(odpovedá: JUDr. Richard FÖLDEŠ, SLSP, a.s.) Treba vychádzať z §89 ods. 3 a §93a zákona o bankách, podľa ktorých sa totožnosť klienta preukazuje dokladom totožnosti (vid napr. zákon o občianskych preukazoch, o cestovných dokladoch, o pobyte cudzincov ...)a že klient je povinný na žiadosť banky strpieť zaznamenávanie určenej sady osobných údajov (§93a ods. 1 písm. b) zákona o bankách) z dokladu totožnosti – a to kopírovaním/skenovaním/iným zaznamenávaním týchto údajov. Teda výslovná povinnosť skopírovať alebo skenovať doklad totožnosti na fyzický nosič nie je. údaje sa dajú zaznamenať aj ich ručným prepísaním v uvedenom rozsahu do systému alebo použiť rôzne „čítačky“ dokladov totožnosti, ktoré prenesú údaje z dokladu totožnosti do systému banky. Je ale nutné povedať, že úplne najbežnejší spôsob zachytenia týchto údajov z dokladu totožnosti v súčasnosti je jeho okopírovanie alebo naskenovanie do systému čo následne uľahčuje prácu poradcom s klientom (kontrola dokladu totožnosti pri ďalšej návšteve klienta v banke). 

2. Z hľadiska AML môže vôbec finančná inštitúcia uzavrieť zmluvu s novým klientom elektronicky, najmä vzhľadom na povinnosť overiť klienta?

(odpovedá: JUDr. Richard FÖLDEŠ, SLSP, a.s.) Myslím, že je to možné. okrem spomínaných §89 a 93a zákona o bankách je nutné aplikovať aj §7 a 8 zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákon).  V §7 AML zákona je stanovené aké údaje potrebné zistiť pri akom type klienta (fyzická osoba, fyzická osoba podnikateľ a pod.). Takto zistenú identifikáciu je potrebné overiť v zmysle §8 AML zákona. zameriam sa hlavne na fyzickú osobu kedy je potrebné:.

  • údaje v rozsahu podľa §7 overiť oproti údajom v doklade totožnosti
  • overiť podobu osoby s jej podobou na doklade totožnosti za jej fyzickej prítomnosti.  

Z uvedeného sa dá vyvodiť:

  • použiteľné sú len doklady totožnosti, na ktorých je zachytená podoba fyzickej osoby
  • banka musí mať takýto doklad totožnosti k dispozícii (teda vopred poslaný, naskenovaný, odfotený ..) od fyzickej osoby
  • porovnanie podoby osoby s jej podobou na doklade totožnosti musí urobiť zamestnanec banky (nie samotný IT systém)
  • fyzická prítomnosť osoby sa musí vykonať cez technické spojenie banka – osoba (ako som spomínal malo by to byť krátke video, služby typu Skype a pod.), pričom uvedené technické spojenie by malo potvrdiť fyzickú existenciu daného človeka (nemyslím, že bude postačovať len fotka danej osoby)   

3. Od kedy  budú banky povinné zriadiť elektronickú podateľňu a prijímať elektronické dokumenty podpísané ZEP?

(odpovedá: JUDr. Richard FÖLDEŠ, SLSP, a.s.) Problematiku upravuje zákon č. 315/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V prvom rade treba zdôrazniť, že tento zákona sa týka len výkonu verejnej moci, t.j. na elektronickú komunikáciu medzi bankou a orgánmi verejnej moci. Podľa terajšieho znenia sa nebude dať  využiť na komunikáciu medzi bankami navzájom. Zároveň využiteľnosť vo vzťahu k verejnej moci nebude univerzálna, podľa §2 ods. 2 sa zákon nepoužije napr. na výkon verejnej moci v súvislosti s národnými zdravotnými registrami alebo Národnou bankou Slovenska (teda napr. vo vzťahu k NBS sa budú využívať už existujúce elektronické formy a písomná forma). 

Dátové schránky sa zo zákona povinne zriadia pre:

  1. orgán verejnej moci,
  2. právnickú osobu,
  3. fyzickú osobu, podnikateľa
  4. subjekt medzinárodného práva,
  5. organizačnú zložku alebo organizáciu podľa § 12 ods. 6 zákona a tým, o ktorých to ustanoví osobitný zákon

Dátová schránka sa zriaďuje bezodplatne v lehotách podľa §12 zákona.

Dátovú schránku je možné zaktivovať a aktívne používať na základe žiadosti už v súčasnosti. Povinne aktivované budú od 1.8.2016 (pôvodne to malo byť 1.8.2015, ale termín sa posunul o jeden rok). Aj keď právnické osoby budú mať funkčné a aktivované dátové schránky od 1.8.2016, tak stále nepôjde o úplne plný elektronický výkon verejnej moci keďže orgány verejnej moci majú ešte dodatočné prechodné obdobie do 1.3.2017 (dovtedy majú zabezpečiť plný výkon elektronickej moci).   

                      

Program konferencie

KTO JE KTO

Obchodné podmienky a registrácia

On-line prihláška na konferenciu je umiestnená pod textom

Registrácia účastníka

Vyplňte prosím nižšie uvedené údaje:

PÝTAJTE SA A HLASUJTE ON-LINE

Chcete sa aktívne zapojiť do diskusie konferencie svojimi otázkami a hlasovaním aj priamo online?

Ak áno, môžete tak urobiť pomocou svojho mobilného telefónu, tabletu alebo notebooku odteraz, alebo priamo na mieste a v reálnom čase konania konferencie prostredníctvom aplikácie  www.sli.do

Miesto konania konferencie

 

GPS: 48.166083, 17.177493

 

S: 48.166083, 17.177493
GPS: 48.166083, 17.177493

 

  Ako sa dostanete na konferenciu?  

- Vlakom

Z hlavnej vlakovej stanice:    
Autobusová linka č. 61 - vystúpiť na zástavke AVION SHOPPING PARK (odchody linky č. 61 si môžete pozrieť tu)
 
      
 

- Autobusom

Z autobusovej stanice:

Spojenia možné iba s prestupom: trolejbus č. 205, 208 a autobusy č. 61, 96. Pre vyhľadanie konkrétneho spojenia v deň 9. 11. 2015 kliknite tu.)

 

- Autom

Parkovanie v podzemnej garáži je pre všetkých účastníkov konferencie zdarma.
 

PRE VAŠE POHODLIE

    
 
 
 

1. ročník konferencie - Neprijateľné obchodné podmienky vo finančných službách, 10. 11. 2015, hotel NH GATE ONE, Bratislava

Dňa 10. 11. 2014 sa v priestoroch hotela NH GATE ONE v Bratislave uskutočnila odborná konferencia Neprijateľné obchodné podmienky vo finančných službách, ktorú pod odbornou záštitou Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach zorganizovala BPM Slovakia, s.r.o. So svojimi príspevkami na podujatí vystúpili odborníci z akademickej obce, predstavitelia štátnej správy, ale aj zástupcovia finančných inštitúcii a spotrebiteľských združení a to tak zo Slovenskej ako aj Českej republiky. Cieľom konferencie bolo vytvoriť platformu pre odbornú diskusiu o problémoch, ktoré vo vzťahoch medzi spotrebiteľmi a finančnými inštitúciami neraz vznikajú, a v zmysle úvodného slova zástupcu odborného garanta Kristiána Csacha z Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach by práve hľadanie odpovedí v odbornej diskusii medzi všetkými zúčastnenými subjektmi malo viesť k zmierneniu právnej neistoty v tejto úzko špecifikovanej oblasti.

Konferencia bola tematicky rozdelená do troch blokov. V prvom bloku konferencie vystúpil Milan Hulmák z Univerzity Palackého v Olomouci. V príspevku poukázal na to, že hoci právo reguluje ochranu spotrebiteľa, je to najmä politický záujem, ktorý pri ochrane prevažuje. Pokračoval rozborom zahraničnej rozhodovacej činnosti v otázke poplatkov za finančné služby. Pri posudzovaní neprijateľnosti dojednaní o cenách a poplatkoch za finančnú službu, vyzdvihol požiadavky na jasnosť a zrozumiteľnosť ich formulovania. Východiskom pri prípadnom preberaní nemeckého modelu rozhodovania má byť rozlišovanie medzi hlavnými a vedľajšími cenovými dojednaniami. Prednášajúci taktiež priblížil neustále sa rozvíjajúcu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Peter Kubovič zo spotrebiteľského združenia OSA upriamil pozornosť na problémy, ktoré spotrebiteľskému združeniu vznikajú pri uplatňovaní práv spotrebiteľov pri riešení sporov súdmi, najmä pri vymáhaní neoprávnene účtovaných poplatkov a osobitne rozpracoval aj otázku nároku spotrebiteľského združenia na náhradu trov konania. Ako možné riešenia navrhol zmeny legislatívy v oblasti spotrebiteľského práva, aby bola lepšia jej aplikácia súdmi.

Jednostranná zmena zmlúv, resp. ich automatické prispôsobovanie boli ťažiskovou témou v rámci druhého bloku príspevkov. Monika Jurčová, vedúca Katedry občianskeho práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave spoločne s Kristiánom Csachom sa vo vystúpeniach zamerali na dopady európskej normotvorby a judikatúry na jednostranné zmeny. Monika Jurčová zdôraznila, že aj v prípade zmien zmluvy zo strany banky je potrebné aplikovať test transparentnosti štandardných zmluvných podmienok, vyplývajúci z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (najmä z rozhodnutí vo veci C-92/11 „RWE Vertrieb“ a C-26/13 „Hajnalka“). Informácie poskytnuté spotrebiteľovi bankou o zmenách a dôvodoch týchto zmien majú byť jasné a zrozumiteľné. V pokračovaní príspevku Kristián Csach ďalej konkretizoval prístup Súdneho dvora EÚ a načrtol možný posun v jeho judikatúre v prípade jednostranných zmien zmlúv. Podľa prednášajúceho v dôsledku nedávneho rozsudku v spojených veciach C-359/11 a C-400/11 „Schulz(-ová)“ postačuje, aby v prípade, ak podnikateľ preberá zákonné ustanovenie (vrátane § 53 ods. 14 písm. b) Občianskeho zákonníka), neaplikujú sa naň osobitné požiadavky transparentnosti (povinnosť v zmluve uviesť dôvody zmien podmienok), ale pre účely reálneho výkonu práva spotrebiteľ ukončiť zmluvu je potrebné, aby bol ex post, pri notifikovaní plánovaných zmien o dôvodoch, podmienkach a rozsahu týchto zmien oboznámený. Hoci sa rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci „Schulz(-ová)“ týkal iného sektora (dodávky elektriny a plynu), je možné per analogiam uplatniť tento postup aj na finančné služby.

Na ekonomické motivácie jednostranných zmien zmlúv so spotrebiteľmi ako aj prax banky pri informovaní spotrebiteľa o takýchto zmenách sa vo svojom vystúpení zameral zástupca jednej z bánk, Adrián Beskyd.

Prax príslušných orgánov a pripravované zmeny legislatívy boli predmetom posledného bloku. Zástupca finančného arbitra ČR Lukáš Vacek najprv charakterizoval postavenie a činnosť finančného arbitra, pričom sa bližšie sústredil na neprijateľné zmluvné podmienky v jeho nedávnej rozhodovacej praxi.

Pohľad bankového sektora na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným podmienkam v zmluvách poskytla Andrea Borguľová, v ktorom sa zamýšľala nad tým ako nové normy ovplyvňujú činnosť banky vo vzťahu k spotrebiteľom a nakoniec vyslovila želanie, aby sa zaviedol katalóg neprijateľných podmienok pri súdoch, nielen na ochranu práv spotrebiteľa aj na ochranu práv veriteľa – teda banky.

Zástupcovia štátnej správy sa zamerali na prijímané zákonné opatrenia a ich dopad na vzťahy spotrebiteľov s finančnými inštitúciami. O vymožiteľnosti práv spotrebiteľa v kontexte aktuálnej právnej úpravy hovoril Milan Budjač z Ministerstva spravodlivosti SR. Zákonodarca prijal nové legislatívne opatrenia proti úžere a nekalému konaniu zo strany dodávateľov finančných služieb a na základe týchto zmien je potrebné zabezpečiť zjednotenie výkladovej a aplikačnej prax pre lepšiu vymožiteľnosť práv spotrebiteľa.

V oblasti dohľadu nad finančným trhom je najväčšou zmenou, účinnou od 1.1.2015, rozšírenie kompetencie Národnej banky Slovenska o ochranu spotrebiteľa pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. Okrem toho sa zavádzajú aj nové nástroje dohľadu, ako napríklad rozkazné alebo blokové konanie. Na tieto nové legislatívne opatrenia v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa v poslednom príspevku konferencie poukázal zástupca Ministerstva financií SR, Peter Mikloš.

Na záver konferencie sa otvorila diskusia, v ktorej mali možnosť sa k načrtnutým problémom vyjadriť prítomní poslucháči. Otázky boli zamerané na opatrenia načrtnuté zástupcami štátu, ale aj na problémy spotrebiteľského združenia v súdnych konaniach. Zúčastnení sa zhodli, že je nevyhnutné zjednotiť rozhodovanie súdov, pretože práve rozdielnosti v rozhodnutiach v spotrebiteľských veciach znižujú dôveru v súdy a potom aj v samotnú hmotnoprávnu úpravu. Záverom bolo konštatovanie, že sa podarilo urobiť prvý krok k naplneniu cieľa konferencie.

 

Mgr. Dominika Zavadová

Prečítajte si odpovede na zaslané otázky:

1.a/ Na  základe  novely  zák.  č.250/2007  Z.z.  o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od  1.5.2014  bolo  do  zákona  doplnené  nasledovné ustanovenie §5a ods4) "Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný". Bol  nám  komunikovaný názor,  podľa  ktorého toto  ustanovenie neobmedzuje naďalej uzatvárať záložné zmluvy  na  základe  splnomocnenia, ak sa splnomocní záložca  -  fyzická  osoba,  t.j.  spotrebiteľ, ktorou sa zabezpečujú záväzky zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Prvá otázka znie na základe akého paragrafu,resp. akého zákona sa opiera toto tvrdenie, keď existujúci text §5a ods.4 jednoznačne splnomocnenie zo strany spotrebiteľa - záložcu (právny úkon) na uzavretie záložnej zmluvy (ktorá patrí do kategorie dohôd o zabezpečení splnenia záväzku) považuje za neplatný právny úkon?

1.b/ otázka súviasa s predchádzajúcou :Aký zámer sa sledoval prijatím tohto ustanovenia  §5a ods.4) ?

Odpoveď: Podľa môjho názoru nie je pre citovaný § 5a ods. 4 ZOS rozhodujúci podnikateľský alebo nepodnikateľský charakter splnomocnenca. Účelom je ochrana spotrebiteľa ako zastúpeného.


2./ Podľa § 93b ods. 1 zákona o bankách sú banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.
Podľa § 5 písm. i ) sa pod bankovým obchodom rozumie vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a jej klientom a akékoľvek operácie súvisiace s bankovými činnosťami vrátane nakladania s vkladmi.

Podľa § 90 ods. 3 zákona o platobných službách je poskytovateľ platobných služieb povinný ponúknuť svojmu používateľovi platobných služieb neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory, ktoré medzi nimi vzniknú v súvislosti s platobnými službami, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom...

Otázka 2.a/
Sú banky povinné predkladať návrh uzatvorenia rozhodcovskej doložky v totožnom znení a limitáciou rozsahu sporov ako je vymedzené v zákone o bankách (§5 písm. i, t.j. len spory súvisiace so vznikom, zmenou, zánikom záväzkových vzťahov), resp. zákone o platobných službách (§90 ods. 3, t.j. len spory, ktoré vzniknú v súvislosti s platobnými službami) ?

Odpoveď: Podľa môjho názoru sú banky povinné ponúknuť návrh a teda aj možnosť uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu vzťahujúcu sa k vzájomným sporom v danom rozsahu. Zákon stanovuje limit povinnosti (čo banka musí ponúknuť), neobsahuje však zákaz ponúknuť viac.

Otázka 2.b/
Môžu banky predkladať klientom len všeobecné doložky (napr. typu: všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy sa budú rozhodovať pred rozhodcovským súdom...) alebo sú povinné predložiť klientovi aj doložku v znení totožnom ako je vymedzený v zákone o bankách (93b ods. 1), resp. zákone o platobných službách (§ 90 ods. 3) a v prípade, že chcú rozšíriť okruh vzťahov/sporov o ktorých má rozhodovať rozhodcovský súd je potrebné ponúknuť klientovi banky osobitnú rozhodcovskú doložku?

Odpoveď: vyplýva z odpovede na predchádzajúcu otázku

Otázka 2.c/
Je v súlade s 93b ods. 1 zákona o bankách rozhodcovská doložka, ktorá sa vzťahuje na všetky spory súvisiace s zmluvou o hypotekárnom úvere, t.j. aj na spory ohľadom:
1. záložnej zmluvy, zmenky
2. dohody o zrážkach zo mzdy
3. inkasa splátok a započítania z bežného účtu klienta
4. úhrady poistného za poistenie nehnuteľnosti?

Odpoveď: Ak spory spadajú do rozsahu vymedzenia arbitrabilných vecí v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, tak sú arbitrabilné. Či je určitý inak arbitrabilný spor krytý konkrétnou rozhodcovskou zmluvou závisí v prvom rade na jej formulácii. V tomto prípade je dôležité, aby nešlo o spory o vznik, zmenu a zánik vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (vo vzťahu k 1). Pri arbitrovateľnosti nároku zo zmenky (pozitívne k otázke napríklad NS ČR sp. zn. 29 Cdo 1130/2011) sa žiada doplniť, že judikatúra Súdneho dvora EÚ sa indikuje, že v akokoľvek konaní (teda aj v tom, v ktorom sa uplatňujú nároky zo zmenky) musí byť ex offo vykonané skutkové zisťovanie za účelom zistenia, či skutkový stav spadá do pôsobnosti smerníc na ochranu spotrebiteľa. V prípade spotrebiteľského charakteru sporu musí byť následne vyvodený dôsledok z právnej úpravy obmedzujúcej použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch.

Otázka 3. 1. Banky v praxi hodnotia klienta (jeho bonitu, rizikovosť apod.) používaním tzv. scoringových modelov. Tieto scoringové modely však banky odmietajú klientom zverejniť, keďže konkrétny scoringový model predstavuje know-how tej-ktorej banky. Klienti tak nie sú oboznámení jednak s parametrami/kritériami, ktoré sú v rámci tohto scoringu zo strany banky hodnotené a jednak klienti nie sú oboznámení so spôsobom výpočtu ich bonity/rizikovosti. Inak povedané klienti nemajú informácie o tom, čo banka v rámci scoringu hodnotí ani o tom, ako to vplýva na ich bonitu/rizikovosť takto hodnotenú bankou.

Otázka teda znie:

Môže banka v spotrebiteľskej zmluve upraviť zmenu hodnotenia klienta na základe scoringového modelu ako podmienku/dôvod pre vznik jej oprávnenia jednostranne zmeniť zmluvné podmienky (napr. výška úrokovej sadzby) ?

2. Ako dôvod pre jednostrannú zmenu zmluvných podmienok uvádzajú banky v zmluvách a VOP často bližšie nedefinované slovné spojenia ako napr.: rozhodnutie vedenia banky; zmena na finančnom trhu; zmena legislatívy; zmena obchodnej stratégie banky; skvalitňovanie služieb banky..apod.

Otázka:

Sú takto v zmluve /VOP uvedené dôvody pre jednostrannú zmenu zmluvy dostatočne:

a) objektívne, tak, aby spĺňali zákonné požiadavky § 75 ods. 4 písm. d) zákona o bankách ( v prípade zmlúv o hypotekárnom úvere vo vzťahu úrokovej sadzbe a iným nákladom na strane klienta) a/alebo § 53 ods. 4 písm. i) OZ v spojení s ust. § 53 ods. 14 a) OZ (ak zároveň nie sú naplnené podmienky uvedené v § 53 ods. 14 písm b) OZ

b) určité na to, aby nešlo v tejto časti o neplatný právny úkon

c) určité a transparentné tak, aby nešlo o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

Odpoveď: Môj názor na nároky vyžadované na jednostranné zmeny zmluvy formulujem v príspevku, na ktorý odkazujem.



3. Môže spotrebiteľ postúpiť platne na 3. osobu pohľadávku na primerané finančné zadosťučinenie (PFZ) a to ešte pred podaním žaloby o zaplatenie PFZ, ktorú podá až takáto 3. osoba vo svojom mene?

Alebo sa má §3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vykladať tak, že súd prizná právo na primerané finančné zadosťučinenie jedine osobe spotrebiteľa, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej predpismi na ochranu spotrebiteľa?

Odpoveď: Podľa môjho názoru zákon o ochrane spotrebiteľa v danom ustanovení vymedzuje hmotnoprávne nároky, nie len procesné prostriedky ochrany. Preto platia pre ich možné postúpenie bežné nároky kladené na postúpenie pohľadávok. Najvyšší súd má pomerne divergujúcu judikatúru vo vzťahu k podmienkam postúpenia budúcich a podmienených pohľadávok, a to vzhľadom na to, že vyžaduje prísne nároky na určitosť postúpenej pohľadávky. Ak by sme sa mali prikloniť k liberálnejšiemu výkladu, potom je možné postúpiť aj pohľadávku, ktorej vznik závisí od podmienky v budúcnosti.

 

Na otázky odpovedal Doc. JUDr. Kristián Csach, PhD. LL.M.