Konferencia - ročník 2014

Dňa 10. 11. 2014 sa v priestoroch hotela NH GATE ONE v Bratislave uskutočnila odborná konferencia Neprijateľné obchodné podmienky vo finančných službách, ktorú pod odbornou záštitou Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach zorganizovala BPM Slovakia, s.r.o. So svojimi príspevkami na podujatí vystúpili odborníci z akademickej obce, predstavitelia štátnej správy, ale aj zástupcovia finančných inštitúcii a spotrebiteľských združení a to tak zo Slovenskej ako aj Českej republiky. Cieľom konferencie bolo vytvoriť platformu pre odbornú diskusiu o problémoch, ktoré vo vzťahoch medzi spotrebiteľmi a finančnými inštitúciami neraz vznikajú, a v zmysle úvodného slova zástupcu odborného garanta Kristiána Csacha z Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach by práve hľadanie odpovedí v odbornej diskusii medzi všetkými zúčastnenými subjektmi malo viesť k zmierneniu právnej neistoty v tejto úzko špecifikovanej oblasti.

Konferencia bola tematicky rozdelená do troch blokov. V prvom bloku konferencie vystúpil Milan Hulmák z Univerzity Palackého v Olomouci. V príspevku poukázal na to, že hoci právo reguluje ochranu spotrebiteľa, je to najmä politický záujem, ktorý pri ochrane prevažuje. Pokračoval rozborom zahraničnej rozhodovacej činnosti v otázke poplatkov za finančné služby. Pri posudzovaní neprijateľnosti dojednaní o cenách a poplatkoch za finančnú službu, vyzdvihol požiadavky na jasnosť a zrozumiteľnosť ich formulovania. Východiskom pri prípadnom preberaní nemeckého modelu rozhodovania má byť rozlišovanie medzi hlavnými a vedľajšími cenovými dojednaniami. Prednášajúci taktiež priblížil neustále sa rozvíjajúcu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Peter Kubovič zo spotrebiteľského združenia OSA upriamil pozornosť na problémy, ktoré spotrebiteľskému združeniu vznikajú pri uplatňovaní práv spotrebiteľov pri riešení sporov súdmi, najmä pri vymáhaní neoprávnene účtovaných poplatkov a osobitne rozpracoval aj otázku nároku spotrebiteľského združenia na náhradu trov konania. Ako možné riešenia navrhol zmeny legislatívy v oblasti spotrebiteľského práva, aby bola lepšia jej aplikácia súdmi.

Jednostranná zmena zmlúv, resp. ich automatické prispôsobovanie boli ťažiskovou témou v rámci druhého bloku príspevkov. Monika Jurčová, vedúca Katedry občianskeho práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave spoločne s Kristiánom Csachom sa vo vystúpeniach zamerali na dopady európskej normotvorby a judikatúry na jednostranné zmeny. Monika Jurčová zdôraznila, že aj v prípade zmien zmluvy zo strany banky je potrebné aplikovať test transparentnosti štandardných zmluvných podmienok, vyplývajúci z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (najmä z rozhodnutí vo veci C-92/11 „RWE Vertrieb“ a C-26/13 „Hajnalka“). Informácie poskytnuté spotrebiteľovi bankou o zmenách a dôvodoch týchto zmien majú byť jasné a zrozumiteľné. V pokračovaní príspevku Kristián Csach ďalej konkretizoval prístup Súdneho dvora EÚ a načrtol možný posun v jeho judikatúre v prípade jednostranných zmien zmlúv. Podľa prednášajúceho v dôsledku nedávneho rozsudku v spojených veciach C-359/11 a C-400/11 „Schulz(-ová)“ postačuje, aby v prípade, ak podnikateľ preberá zákonné ustanovenie (vrátane § 53 ods. 14 písm. b) Občianskeho zákonníka), neaplikujú sa naň osobitné požiadavky transparentnosti (povinnosť v zmluve uviesť dôvody zmien podmienok), ale pre účely reálneho výkonu práva spotrebiteľ ukončiť zmluvu je potrebné, aby bol ex post, pri notifikovaní plánovaných zmien o dôvodoch, podmienkach a rozsahu týchto zmien oboznámený. Hoci sa rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci „Schulz(-ová)“ týkal iného sektora (dodávky elektriny a plynu), je možné per analogiam uplatniť tento postup aj na finančné služby.

Na ekonomické motivácie jednostranných zmien zmlúv so spotrebiteľmi ako aj prax banky pri informovaní spotrebiteľa o takýchto zmenách sa vo svojom vystúpení zameral zástupca jednej z bánk, Adrián Beskyd.

Prax príslušných orgánov a pripravované zmeny legislatívy boli predmetom posledného bloku. Zástupca finančného arbitra ČR Lukáš Vacek najprv charakterizoval postavenie a činnosť finančného arbitra, pričom sa bližšie sústredil na neprijateľné zmluvné podmienky v jeho nedávnej rozhodovacej praxi.

Pohľad bankového sektora na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným podmienkam v zmluvách poskytla Andrea Borguľová, v ktorom sa zamýšľala nad tým ako nové normy ovplyvňujú činnosť banky vo vzťahu k spotrebiteľom a nakoniec vyslovila želanie, aby sa zaviedol katalóg neprijateľných podmienok pri súdoch, nielen na ochranu práv spotrebiteľa aj na ochranu práv veriteľa – teda banky.

Zástupcovia štátnej správy sa zamerali na prijímané zákonné opatrenia a ich dopad na vzťahy spotrebiteľov s finančnými inštitúciami. O vymožiteľnosti práv spotrebiteľa v kontexte aktuálnej právnej úpravy hovoril Milan Budjač z Ministerstva spravodlivosti SR. Zákonodarca prijal nové legislatívne opatrenia proti úžere a nekalému konaniu zo strany dodávateľov finančných služieb a na základe týchto zmien je potrebné zabezpečiť zjednotenie výkladovej a aplikačnej prax pre lepšiu vymožiteľnosť práv spotrebiteľa.

V oblasti dohľadu nad finančným trhom je najväčšou zmenou, účinnou od 1.1.2015, rozšírenie kompetencie Národnej banky Slovenska o ochranu spotrebiteľa pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. Okrem toho sa zavádzajú aj nové nástroje dohľadu, ako napríklad rozkazné alebo blokové konanie. Na tieto nové legislatívne opatrenia v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa v poslednom príspevku konferencie poukázal zástupca Ministerstva financií SR, Peter Mikloš.

Na záver konferencie sa otvorila diskusia, v ktorej mali možnosť sa k načrtnutým problémom vyjadriť prítomní poslucháči. Otázky boli zamerané na opatrenia načrtnuté zástupcami štátu, ale aj na problémy spotrebiteľského združenia v súdnych konaniach. Zúčastnení sa zhodli, že je nevyhnutné zjednotiť rozhodovanie súdov, pretože práve rozdielnosti v rozhodnutiach v spotrebiteľských veciach znižujú dôveru v súdy a potom aj v samotnú hmotnoprávnu úpravu. Záverom bolo konštatovanie, že sa podarilo urobiť prvý krok k naplneniu cieľa konferencie.

 

Mgr. Dominika Zavadová

Prečítajte si odpovede na zaslané otázky:

1.a/ Na  základe  novely  zák.  č.250/2007  Z.z.  o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od  1.5.2014  bolo  do  zákona  doplnené  nasledovné ustanovenie §5a ods4) "Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný". Bol  nám  komunikovaný názor,  podľa  ktorého toto  ustanovenie neobmedzuje naďalej uzatvárať záložné zmluvy  na  základe  splnomocnenia, ak sa splnomocní záložca  -  fyzická  osoba,  t.j.  spotrebiteľ, ktorou sa zabezpečujú záväzky zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Prvá otázka znie na základe akého paragrafu,resp. akého zákona sa opiera toto tvrdenie, keď existujúci text §5a ods.4 jednoznačne splnomocnenie zo strany spotrebiteľa - záložcu (právny úkon) na uzavretie záložnej zmluvy (ktorá patrí do kategorie dohôd o zabezpečení splnenia záväzku) považuje za neplatný právny úkon?

1.b/ otázka súviasa s predchádzajúcou :Aký zámer sa sledoval prijatím tohto ustanovenia  §5a ods.4) ?

Odpoveď: Podľa môjho názoru nie je pre citovaný § 5a ods. 4 ZOS rozhodujúci podnikateľský alebo nepodnikateľský charakter splnomocnenca. Účelom je ochrana spotrebiteľa ako zastúpeného.


2./ Podľa § 93b ods. 1 zákona o bankách sú banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.
Podľa § 5 písm. i ) sa pod bankovým obchodom rozumie vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a jej klientom a akékoľvek operácie súvisiace s bankovými činnosťami vrátane nakladania s vkladmi.

Podľa § 90 ods. 3 zákona o platobných službách je poskytovateľ platobných služieb povinný ponúknuť svojmu používateľovi platobných služieb neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory, ktoré medzi nimi vzniknú v súvislosti s platobnými službami, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom...

Otázka 2.a/
Sú banky povinné predkladať návrh uzatvorenia rozhodcovskej doložky v totožnom znení a limitáciou rozsahu sporov ako je vymedzené v zákone o bankách (§5 písm. i, t.j. len spory súvisiace so vznikom, zmenou, zánikom záväzkových vzťahov), resp. zákone o platobných službách (§90 ods. 3, t.j. len spory, ktoré vzniknú v súvislosti s platobnými službami) ?

Odpoveď: Podľa môjho názoru sú banky povinné ponúknuť návrh a teda aj možnosť uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu vzťahujúcu sa k vzájomným sporom v danom rozsahu. Zákon stanovuje limit povinnosti (čo banka musí ponúknuť), neobsahuje však zákaz ponúknuť viac.

Otázka 2.b/
Môžu banky predkladať klientom len všeobecné doložky (napr. typu: všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy sa budú rozhodovať pred rozhodcovským súdom...) alebo sú povinné predložiť klientovi aj doložku v znení totožnom ako je vymedzený v zákone o bankách (93b ods. 1), resp. zákone o platobných službách (§ 90 ods. 3) a v prípade, že chcú rozšíriť okruh vzťahov/sporov o ktorých má rozhodovať rozhodcovský súd je potrebné ponúknuť klientovi banky osobitnú rozhodcovskú doložku?

Odpoveď: vyplýva z odpovede na predchádzajúcu otázku

Otázka 2.c/
Je v súlade s 93b ods. 1 zákona o bankách rozhodcovská doložka, ktorá sa vzťahuje na všetky spory súvisiace s zmluvou o hypotekárnom úvere, t.j. aj na spory ohľadom:
1. záložnej zmluvy, zmenky
2. dohody o zrážkach zo mzdy
3. inkasa splátok a započítania z bežného účtu klienta
4. úhrady poistného za poistenie nehnuteľnosti?

Odpoveď: Ak spory spadajú do rozsahu vymedzenia arbitrabilných vecí v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, tak sú arbitrabilné. Či je určitý inak arbitrabilný spor krytý konkrétnou rozhodcovskou zmluvou závisí v prvom rade na jej formulácii. V tomto prípade je dôležité, aby nešlo o spory o vznik, zmenu a zánik vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (vo vzťahu k 1). Pri arbitrovateľnosti nároku zo zmenky (pozitívne k otázke napríklad NS ČR sp. zn. 29 Cdo 1130/2011) sa žiada doplniť, že judikatúra Súdneho dvora EÚ sa indikuje, že v akokoľvek konaní (teda aj v tom, v ktorom sa uplatňujú nároky zo zmenky) musí byť ex offo vykonané skutkové zisťovanie za účelom zistenia, či skutkový stav spadá do pôsobnosti smerníc na ochranu spotrebiteľa. V prípade spotrebiteľského charakteru sporu musí byť následne vyvodený dôsledok z právnej úpravy obmedzujúcej použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch.

Otázka 3. 1. Banky v praxi hodnotia klienta (jeho bonitu, rizikovosť apod.) používaním tzv. scoringových modelov. Tieto scoringové modely však banky odmietajú klientom zverejniť, keďže konkrétny scoringový model predstavuje know-how tej-ktorej banky. Klienti tak nie sú oboznámení jednak s parametrami/kritériami, ktoré sú v rámci tohto scoringu zo strany banky hodnotené a jednak klienti nie sú oboznámení so spôsobom výpočtu ich bonity/rizikovosti. Inak povedané klienti nemajú informácie o tom, čo banka v rámci scoringu hodnotí ani o tom, ako to vplýva na ich bonitu/rizikovosť takto hodnotenú bankou.

Otázka teda znie:

Môže banka v spotrebiteľskej zmluve upraviť zmenu hodnotenia klienta na základe scoringového modelu ako podmienku/dôvod pre vznik jej oprávnenia jednostranne zmeniť zmluvné podmienky (napr. výška úrokovej sadzby) ?

2. Ako dôvod pre jednostrannú zmenu zmluvných podmienok uvádzajú banky v zmluvách a VOP často bližšie nedefinované slovné spojenia ako napr.: rozhodnutie vedenia banky; zmena na finančnom trhu; zmena legislatívy; zmena obchodnej stratégie banky; skvalitňovanie služieb banky..apod.

Otázka:

Sú takto v zmluve /VOP uvedené dôvody pre jednostrannú zmenu zmluvy dostatočne:

a) objektívne, tak, aby spĺňali zákonné požiadavky § 75 ods. 4 písm. d) zákona o bankách ( v prípade zmlúv o hypotekárnom úvere vo vzťahu úrokovej sadzbe a iným nákladom na strane klienta) a/alebo § 53 ods. 4 písm. i) OZ v spojení s ust. § 53 ods. 14 a) OZ (ak zároveň nie sú naplnené podmienky uvedené v § 53 ods. 14 písm b) OZ

b) určité na to, aby nešlo v tejto časti o neplatný právny úkon

c) určité a transparentné tak, aby nešlo o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

Odpoveď: Môj názor na nároky vyžadované na jednostranné zmeny zmluvy formulujem v príspevku, na ktorý odkazujem.



3. Môže spotrebiteľ postúpiť platne na 3. osobu pohľadávku na primerané finančné zadosťučinenie (PFZ) a to ešte pred podaním žaloby o zaplatenie PFZ, ktorú podá až takáto 3. osoba vo svojom mene?

Alebo sa má §3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vykladať tak, že súd prizná právo na primerané finančné zadosťučinenie jedine osobe spotrebiteľa, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej predpismi na ochranu spotrebiteľa?

Odpoveď: Podľa môjho názoru zákon o ochrane spotrebiteľa v danom ustanovení vymedzuje hmotnoprávne nároky, nie len procesné prostriedky ochrany. Preto platia pre ich možné postúpenie bežné nároky kladené na postúpenie pohľadávok. Najvyšší súd má pomerne divergujúcu judikatúru vo vzťahu k podmienkam postúpenia budúcich a podmienených pohľadávok, a to vzhľadom na to, že vyžaduje prísne nároky na určitosť postúpenej pohľadávky. Ak by sme sa mali prikloniť k liberálnejšiemu výkladu, potom je možné postúpiť aj pohľadávku, ktorej vznik závisí od podmienky v budúcnosti.

 

Na otázky odpovedal Doc. JUDr. Kristián Csach, PhD. LL.M.

 


 

 

BPM Slovakia, s.r.o.

Bojnická 3
831 04 Bratislava - Nové Mesto

www.vzdelavame.sk
0905 172 880, 02/20200078 bpm@bpm-educat.com
Vytvorené službou Webnode